Svet podľa mamy

Ako som sa stala „dosť dobrou matkou“

Moje dieťa nemá v skrini ani jedno tielko. Jednoducho ich nenosí. Ani v zime. Okrem toho niekedy len tak posedáva pred telkou, nehrá sa a nerobí žiadnu z tých “super-rozvojových” aktivít ala Montessori (mimochodom, Montessori je podľa mňa super). Keď som príliš unavená alebo zaneprázdnená tak mu na obed objednám pizzu (väčšinou z nej zje iba okraje) a občas ho nechám zjesť strašne veľa cukríkov. Z času na čas sa nudí a niekedy sa večer hrozne bláznime aj keď by už určite mal spať.

Boli časy, keď by som sa nazvala zlou matkou. Teraz si hovorím “dosť dobrá matka” a som príšerne spokojná. Vlastne my obaja. (Btw. Myslím si, že slovné spojenie “príšerne spokojná” sa nemá používať, ale mne sa príšerne páči.)

 

Tiež som bola na 100%

Keď sa mi narodilo moje prvé dieťa (mám iba to jedno), bola som presne tá matka, o ktorých si väčšina rozumnej spoločnosti šepká ako o šialených. Priviedla som na svet potomka a chcela som, aby bolo všetko dokonalé.

Moje dieťa muselo byť plne dojčené. Bolo jedno, že mám málo mlieka, že dojčenie odmietal, že sme sa obaja trápili vo dne v noci celých šesť mesiacov.

Musel mať super-bezpečný značkový kočík. No a čo, že bol hrozne drahý, vydržal v ňom sotva pol roka a chodili sme na prechádzky po meste, kde sa nejaký extra nebezpečný terén práve nevyskytuje.

Mimochodom, prechádzky! Dve denne, za každého počasia, v každom zdravotnom stave a psychickom rozpoložení. Veď tak je to pre dieťa najlepšie… Naozaj???

Dojčenie je dôležité. Aj bezpečný kočík má bezpochyby svoj zmysel. Prechádzky na čerstvom vzduchu detto. Ale nie je pre dieťa zo všetkého najdôležitejšia spokojná matka? Pamätám si dni, keď som bola neuveriteľne hladná a unavená zároveň. Moje dieťa konečne zaspalo a ja som uvažovala, či dať prednosť spánku alebo jedlu. Tí, ktorí vedia, ako rada jem, určite pochopia, aké to muselo byť so mnou zlé. Pretože som uprednostnila posteľ.

Každému triezvo uvažujúcemu mozgu, okrem toho materského, je jasné, že v takomto úzkostne starostlivom nasadení nik nevydrží donekonečna. Aj keď hormónmi zmietaná matka to dokáže až prekvapivo dlho. Ja asi pol roka. Potom som nechala dieťa otcovi (jeho otcovi, nie môjmu) a išla som s kamoškou na kávu – bezkofeínovú, samozrejme. Ale bola to káva a bola ďaleko od všetkých tých plienok, kašičiek a hryzadiel.

 

Muselo to skončiť… Stala som sa dosť dobrou matkou

Psychológia je veda chápavá a tolerantná. Preto mi je srdcu blízka. A práve z nej pochádza pojem “dosť dobrá matka”. Je to taká tá neextrémna osoba, ktorá svoje dieťa miluje, je stabilná a spoľahlivá v napĺňaní jeho potrieb, ale nerobí to bezhlavo a nekompromisne. Nie je čierna ani biela, je taká… farebná (chcela som napísať sivá, ale to mi príde ako urážka). Dosť dobrá matka svoje dieťa nezanedbáva. Je nežná a citlivá, ale k sebe tolerantná. Netrápi sa výčitkami svedomia, keď práve nie je pripravená v 100-percentnom nasadení materinskej starostlivosti.

A tak moje dieťa nemá tielko, pretože ho nepotrebuje. Aj keď ostatné deti ho asi majú. Z času na čas sa napcháva cukríkmi, pretože ho z nich nikdy neboli bruško a zuby si predsa umyjeme. A niekedy sa chodí neskoro spať a musí jesť obed od včera. Učí sa tolerovať svoju “dosť dobrú matku”. A ja nemám výčitky svedomia, pretože radšej som dosť dobrá a spokojná ako perfektná a vyčerpaná.

 

Pačil sa Vám článok ? Zdieľajte ho s priateľmi