Detské jasle

Jasličky: áno alebo nie?

Rozhodnutie dať dieťatko do jasličiek sa u väčšiny rodičov viaže so silným pocitom vnútornej neistoty. Ten pramení jednak z prvého odlúčenia dieťaťa od najbližších vzťahových osôb, jednak z porušenia jedného zo základných výchovných stereotypov našej spoločnosti. Už desaťročia sa za ideálny vek na zaradenie dieťatka do kolektívu považuje dovŕšenie tretieho roku života.

Dopúšťajú sa rodičia jasličkárov hriechu na vlastných deťoch alebo je magická hranica troch rokov len spoločenskou normou?

 

Odborníci v tom majú jasno

Detskí psychológovia i pediatri sa zhodujú v názore, že dieťa do troch rokov patrí do náruče matky. Umiestnenie v jasličkách z ich pohľadu ohrozuje zdravý vývin našich potomkov. Niektorí dokonca tvrdia, že dôsledky takéhoto rozhodnutia môžu siahať až do dospelosti. Aby sme boli presnejší, problémom nie je ani tak umiestnenie dieťaťa v zariadení ako odlúčenie od blízkej vzťahovej osoby. Tou nemusí byť len biologická matka.

 

Psychológovia argumentujú vzťahovou väzbou

Psychický vývin dieťaťa do troch rokov je v mnohých smeroch špecifický. Okrem toho, že prebieha veľmi rýchlo, jeho primárnym cieľom je vytvorenie pocitu bazálneho bezpečia. Ten sa vychádza z bezpečnej vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom. Jedným zo zásadných ohrození tohto primárneho vzťahu je predčasná separácia dieťaťa od jeho najbližšej vzťahovej osoby, najčastejšie od mamy. A práve to sa podľa odborníkov deje pri predčasnom umiestnení batoľaťa do kolektívu. Dieťatko stráca kontakt s blízkou vzťahovou osobou a súčasne istotu, že mama príde, keď ju bude potrebovať.

Ak malý človiečik nie je na odlúčenie pripravený, zažíva veľmi intenzívne emócie, ktoré odborníci označujú pojmom separačná úzkosť. Tá sa môže navonok prejavovať rôzne od plaču, zúfalstva cez agresiu až po apatiu. Psychológovia upozorňujú, že aj deti, ktoré sa navonok javia ako pokojné až ľahostajné, môžu vo vnútri prežívať veľmi silné emočné búrky.

Takéto narušenie bezpečného vzťahu matka – dieťa môže mať skutočne ďalekosiahle dôsledky. V období dospievania a dospelosti sa môže objaviť problémové správanie, vzťahové problémy, ale aj pocity menejcennosti, znížené sebavedomie či agresivita.

 

Pediatri stavajú na nezrelosti imunitného systému

Z pohľadu detských lekárov je zásadným problémom nástupu dieťatka do jasličiek pobyt v kolektíve. Ten je totiž potenciálnym zdrojom nákazy, na ktorú ešte telíčko dojčaťa nie je dostatočne pripravené. Imunitný systém batoľaťa do troch rokov veku totiž podľa odborníkov ešte nie je natoľko zrelý, aby bol pripravený čeliť zvýšenej chorobnosti, ktorá ku kolektívom detí neodmysliteľne patrí.

Ďalší problém súvisí s následnou potrebou častého užívania antibiotík, ktorá môže viesť k postupnej rezistencii organizmu na liečbu.

 

Usmievajúce sa bábätko
Bábätko do 3 rokoch potrebuje lásku a hlavne prítomnosť mamy.

 

Tri roky ako magická hranica?

Sfúknutím troch sviečok na torte sa z batoľaťa stáva predškolák. Dieťatko by zrazu malo byť psychicky i fyzicky pripravené na odlúčenie od rodičov i na zaradenie do kolektívu. Očakávanie, že takýto náhly zlom príde v deň tretích narodenín, by však bolo príliš naivné. Okrem veku je totiž potrebné brať do úvahy individualitu každého dieťaťa. Zatiaľ čo jedno môže byť zrelé na nástup do kolektívu v dvoch rokoch, ďalšie nemusí byť na separáciu pripravené ani po dovŕšení tretieho roku. A hoci k prirodzenému odpútavaniu dieťatka od matky skutočne dochádza niekedy okolo troch rokov veku, nemusí to byť pravidlom.

Rovnako tak aj imunitný systém dieťatka môže a nemusí byť v tomto veku zrelý a pripravený odolávať infekciám šíriacim sa v kolektívoch. Pravdou je, že niektoré detičky bezproblémovo zvládnu pobyt v jasličkách, zatiaľ čo ďalšie musia byť ako trojročné vyradené z kolektívu materskej školy kvôli opakujúcim sa infektom dýchacích ciest, chrípkam či angínam. Detský organizmus sa jednoducho vyvíja po svojom.

 

Kedy je dieťatko pripravené nastúpiť do jasličiek?

Zjednodušene možno povedať, že dieťa je pripravené na odlúčenie od matky a zaradenie do kolektívu v období, keď je fyzicky a psychicky dostatočne zrelé na tento vývinový medzník. Neľahkou úlohou rodičov je identifikovať mieru pripravenosti u svojho potomka. Existujú však niektoré vodítka, ktoré vám pomerne spoľahlivo napovedia, že vaše dieťa by už mohlo zvládnuť dlhší pobyt mimo domova bez vašej prítomnosti.

1.Bez problémov zvládne deň s vašimi blízkymi

Je veľký rozdiel medzi deťmi, ktoré trávia čas prevažne s jedným či dvomi rodičmi a deťmi, ktoré vyrastajú v širokých rodinách. Ak vaše dieťatko bez väčších ťažkostí zvládne deň so starými rodičmi, tetou či iným blízkym dospelým, pravdepodobne zvládne aj pobyt v jasličkách. Bude si, samozrejme, vyžadovať istý čas na adaptáciu, ale časom si na opatrovateľky v jasličkách zvykne tak ako si zvyklo na vašich blízkych. Jednoducho sa jeho sociálny svet rozšíri o ďalšie blízke osoby.

2. Na separáciu reaguje primerane

Každé dieťa je nútené stráviť istý čas bez matky. Z jeho reakcií v takýchto situáciách možno predpokladať, nakoľko je schopné adaptovať sa na pobyt v jasličkách. Počiatočný odpor a plač dieťaťa pri rozlúčke s rodičom je prirodzený. Ak sa však dieťatko zakrátko upokojí a zvyšok času strávi pokojnou hrou, možno hovoriť o primeranej reakcii

3. Zjavne túži po kontakte s rovesníkmi

Detičky sú v istom veku ostýchavé, neprístupné, niektoré sa dokonca rovesníkov boja. Potom však príde obdobie, keď začnú prítomnosť iných detí doslova vyhľadávať. Ešte sa nevedia s nimi hrať, ale všímajú si ich na ulici či na detskom ihrisku. Snažia sa s nimi komunikovať a hrať sa v ich blízkosti. O spoločnej hre medzi dvomi deťmi tohto veku ešte nemožno z vývinového hľadiska hovoriť.

4. Nie je neprimerane úzkostné

Hovorí sa, že úzkostné matky vychovávajú úzkostné deti. Ak je dieťatko príliš ustráchané, bojazlivé a ťažko znáša každú zmenu, bude preň odlúčenie od matky a zaradenie do kolektívu veľmi ťažké. U niektorých detičiek takéto správanie vývinom vymizne. Ak je však podmienené výchovným pôsobením matky, existuje pravdepodobnosť, že pretrvá aj do obdobia predškolského veku a dieťa bude mať problém aj so zaradením sa do kolektívu v materskej škole.

5. Nemá závažné alebo opakujúce sa zdravotné problémy

Predovšetkým oslabenie imunity, ale aj niektoré chronické ochorenia môžu adaptáciu dieťatka na prostredie jasličiek značne skomplikovať. V týchto prípadoch je posúdenie schopnosti dieťatka pre pobyt v kolektíve predovšetkým v kompetencii pediatra.

 

Jasličky áno alebo nie?

Umiestnenie dieťatka do jasličiek je predovšetkým na citlivom zvážení rodiča. Ak má mamička možnosť zostať s dieťatkom doma do troch rokov, je to iste to najlepšie riešenie. Dôvody, pre ktoré rodičia zvažujú umiestnenie dieťatka v jasličkách, sú však rôzne. Najmä v prípade finančných až existenčných problémov, rodičom prakticky iná možnosť nezostáva.

Do náročnej situácie sa však dostávajú aj mamičky, ktorým záleží na pracovnom mieste, kariére a ktoré na rodičovskej dovolenke jednoducho nie sú šťastné. Nešťastná matka totiž nevychová šťastné dieťa. A hoci to okoliu môže prísť ako sebecké rozhodnutie, mamičky, ktoré v domácnosti vyslovene trpia, by rozhodne mali hľadať iné riešenia. Ak sa o dieťatko nemôže postarať iný člen rodiny, tak na rad prichádzajú aj jasličky.

Jasličky však môžu byť aj riešením pre dieťa, ktoré potrebuje pomalšiu a postupnú adaptáciu na kolektív. Väčšina z nich totiž pracuje s detičkami oveľa citlivejšie ako materské školy. Detičky zaraďujú do menších kolektívov a vyhradzujú si dlhší čas na adaptáciu. Pre mnoho detí je takýto prístup nevyhnutný pre to, aby ich nástup do kolektívu netraumatizoval.

 

Šťastná matka vychová šťastné dieťa
Šťastná matka vychová šťastné dieťa.

 

Ako zvládnuť nástup do jasličiek čo najlepšie

Ak ste už to náročné rozhodnutie urobili a ste odhodlaní umiestniť svoje dieťatko do jasličiek, možno vám padnú vhod niektoré z nasledujúcich tipov:

  • Nepochybujte o svojom rozhodnutí. Dieťatko vašu neistotu vycíti. Potrebuje vás teraz ako pevnú oporu.
  • Vyhraďte si dostatočný čas na adaptáciu dieťatka v kolektíve. Pristupujte k nej citlivo, spolupracujte so zariadením a plne sa prispôsobujte potrebám vášho dieťaťa. Počítajte s tým, že prispôsobovanie sa novej situácii môže dieťatku trvať aj dva mesiace.
  • Neprestávajte dojčiť. Ak dieťatko ešte dojčíte, neodstavte ho od materského mliečka len kvôli tomu, že nastúpilo do jasličiek. Dojčenie môže byť pre dieťa jedným z mála zdrojov istoty a bezpečia.
  • Zachovajte si čo najviac stereotypov. Všetky zvyky, ktoré dokážete zachovať, zachovajte. Dbajte na to, aby dieťatko zažívalo v období nástupu do jasličiek čo najmenej zmien.
  • Pripravte si náhradné riešenie. Počítajte aj s možnosťou, že vaše dieťatko ešte na nástup do kolektívu nebude dostatočne zrelé a pripravte si ďalšie alternatívy (starí rodičia, pestúnka). Starostlivo dieťatko doma sledujte a pri negatívnych zmenách, ktorými môžu byť závažné poruchy spánku, nechutenstvo, neprimerané emočné reakcie či výrazná apatia, ho zo zariadenia vezmite.

 

Čo na to mamy

Môjmu synovi jasle veľmi pomohli. Nevedel rozprávať, nechcel chodiť na nočník a medzi deťmi sa všetko rýchlo naučil. Svoje rozhodnutie dať ho do jasličiek vôbec neľutujem. Práve naopak. Som veľmi vďačná všetkým opatrovateľkám, ktoré sa mu veľmi intenzívne venovali. Som presvedčená, že nástup do škôlky by tak jednoducho nezvládol.“

„Prvé tri roky sú najdôležitejšie. Dieťa sa rýchlo vyvíja a jeho mozog sa doslova formuje. Nechcela by som, aby sa o moje dieťa staral v tomto období niekto iný. S každým z mojich troch detí som bola doma tri roky a inak by som to neurobila ani dnes.“

„Myslím si, že najlepší vek pre dieťa je okolo jedného roku. Vtedy si ešte menej uvedomuje a zvykne si oveľa rýchlejšie a ľahšie ako trojročné dieťa. Dať dieťa po troch rokoch pobytu doma v jeden pekný deň do škôlky mi príde ako dosť kruté. Dieťatko by si malo zvykať od malička a postupne.“

„Obe moje deti chodili do jasličiek od dvoch rokov. Nemali sme finančné problémy, ale ja som sa veľmi túžila vrátiť do práce a môj manžel tiež nechcel byť na rodičovskej dovolenke. Syna aj dcéra teda išli do jasličiek. Dnes sú už veľkí školáci a myslím, že im to nijako neuškodilo. Práve naopak. Vždy boli veľmi samostatní a šikovní.“

 

Pačil sa Vám článok ? Zdieľajte ho s priateľmi