Urobili ste to už niekedy? Nechali ste svoju podarenú ratolesť starým rodičom len tak? Bez dôvodu? Nie preto, že potrebujete ísť na tretíkrát odložené vyšetrenie, ani preto, že vám už v záhradke hnijú jahody alebo vaše okná neprepúšťajú slnečné svetlo.
Iba preto, že chcete. Chcete byť sama alebo sama s partnerom alebo sama s kamoškou. Jednoducho preto, že sa chcete venovať sebe.
Ak áno, gratulujem! Musím priznať, že mne trvalo takmer tri roky, kým som urobila tento prevratný objav. Konečne som prišla na to, že je úplne v poriadku, ak sa o moje dieťa starajú starí rodičia. Veď aj ja sa starám o to ich. A platí to pre obe strany, pre mojich rodičov aj pre mojich svokrovcov. Pozdravujem ťa, mami 🙂
Celé je to, pravda, o niečo zložitejšie. Tu je niekoľko dôvodov, ktoré ma ako matku presvedčili o tom, že „zavesiť“ dieťa na krk starým rodičom iba tak je OK. Možno vás niektoré z nich oslovia a naučíte sa oddychovať bez toho, aby ste si znížili svoje „matkovedomie“. Tak poďme na to…
Starší ľudia a deti sú si blízki
Jednoznačne, mentálne i emočne. Niekde som čítala, že je to ako keď si predstavíte písmeno U.
Na jednej strane sú deti a na druhej starší ľudia. Hoci jedni z nich majú celú tú cestu už takmer za sebou a druhí sú len na jej začiatku, sú si bližší ako si vieme predstaviť. Sú istým spôsobom prepojení.
Zatiaľ čo my rodičia, by sme mali byť emočne zrelí, takpovediac rozumní a mali by sme vedieť pozerať na veci s istým nadhľadom (vraj), starší ľudia sa dokážu deťom v ich prežívaní oveľa viac priblížiť. Mimochodom, tiež niekedy pochybujem, či som na tom U-čku neuviazla niekde na nesprávnom mieste. Ale to je na iný článok.
Starí rodičia dávajú deťom priestor
Hovorí sa, že rodičia deti vychovávajú a starí rodičia ich rozmaznávajú.
Úprimne dúfam, že to celkom tak byť nemusí, ale pravdou je, že deti majú v spoločnosti starých rodičov oveľa viac voľnosti, priestoru a možností pre ventiláciu a spontánnosť. Ak pravdaže nemáte jednu z tých iniciatívnych mamičiek, ktorá by chcela výchovu prevziať do vlastných rúk. To sa stáva, ak je starý rodič ešte na míle vzdialený od konca vyššie spomínaného U-čka.
My máme to šťastie, že obe naše babky považujú moju výchovu za sparťanskú a tak môj detský exemplár v ich spoločnosti nachádza presne to, čo potrebuje. Možnosti pre všetky tie šialenosti ako je rozsýpanie múky po kuchyni, reorganizácia obsahu skríň, kopanie odvodňovacích kanálov na záhrade alebo premaľovanie autíčok vodovými farbami.
Navzájom sa obohacujú
Samozrejme. Starí rodičia dávajú deťom to, čo my v našom nudnom „zrelom“ veku nedokážeme. A to isté robia tí krpci pre nich. Kto už len dedka objíme tak spontánne, úprimne a s láskou ako vnúčatko?
Veď kto by aj toho starého frfľoša objímal? A ten krpec to predsa dokáže. A deduško sa pod tými drobnými rúčkami doslova rozlieva. Na oplátku je pripravený vystrájať na záhrade veci, ktoré by ste už vzhľadom k jeho šedinám naozaj nečakali.
Sú to nové podnety, zážitky, dobrodružstvá, skúsenosti a nekonečné množstvo lásky, ktoré si tí dvaja navzájom nezištne dávajú.
Neskutočne to milujem
Bolo by pokrytecké tváriť sa, že to robím len pre nich. Aj keď príjemné. Úprimne však priznávam, že ja ten čas, keď sa mi podarí „zbaviť“ môjho neúnavného detského spoločníka, jednoducho milujem.
Pravda, aj mi trochu chýba. Ale som ochotná to vydržať a užiť si tie vzácne chvíle podľa svojich predstáv. Oddýchnem si, začnem sa opäť cítiť ako žena, manželka, kamoška alebo iný plnohodnotný člen nemamičkovskej spoločnosti a ešte niečo…
Po pár hodinách strávených osamote sa na toho môjho krpca teším ako nikdy. Neskutočne ho milujem.
