„Cítila som sa ako najväčší zradca pod slnkom. Po tvári sa mi rinuli potoky sĺz aj keď som si sväto sväte sľúbila, že nebudem plakať. Vilka mi musela pani učiteľka doslova vytrhnúť z náruče. Držal sa ma tými malými rúčkami ako kliešť. V tej chvíli by som odprisahala, že dať dieťa do škôlky je tá najťažšia vec, s ktorou sa rodič v živote stretne. Dnes sa na tom doma smejeme. Vilko je už veľký, spokojný škôlkár. Má svoju obľúbenú pani učiteľku a veľa veľa kamarátov. Škôlku si nakoniec skutočne zamiloval.“
Nástup dieťaťa do škôlky je na prvý pohľad jednoduchá životná situácia. Ale len pre tých, ktorí sa v nej aktuálne nenachádzajú. V skutočnosti však predstavuje nemalú záťaž ako pre dieťa tak i pre rodiča. Separácia dieťaťa od matky sa prirodzene spája s pocitmi strachu, úzkosti a smútku z odlúčenia.
Rodičia samozrejme túžia celú situáciu čo najviac uľahčiť predovšetkým dieťaťu. Nakoniec spokojné dieťa rovná sa spokojný rodič. Ako teda najlepšie zvládnuť nástup dieťaťa do materskej školy?
Postupná alebo rýchla adaptácia?
Rodičia sa často pýtajú, akú „taktiku“ zvoliť pri privykaní si dieťatka na odlúčenie a na nové prostredie. Vo všeobecnosti sa dá hovoriť o dvoch možnostiach.
Postupná adaptácia predstavuje pomalý proces privykania si s postupným predlžovaním času. Zvyčajne sa začína obhliadkou materskej školy v doprovode rodiča. V ďalšom kroku rodič nechá dieťa v kolektíve len krátky čas, napríklad na hodinu. Postupne sa odlúčenie predlžuje na dve hodiny, pridá sa pobyt vonku, obed, neskôr popoludňajší spánok, až je dieťatko schopné vydržať v škôlke celý deň.
Pri rýchlej adaptácii dieťatko zostáva v škôlke celý deň od samého začiatku. Spravidla sa však vyžaduje istá podpora zo strany rodiča, ktorý by mal byť napríklad pripravený kedykoľvek počas dňa si dieťa vyzdvihnúť. Samozrejme len v nevyhnutnom prípade.
Vo všeobecnosti je veľmi ťažké odpovedať na otázku, ktorý spôsob privykania si na odlúčenie a nové prostredie je pre dieťatko lepší. Pedagógovia sa v názoroch rozchádzajú a rodičom zvyknú odporúčať metódu, ktorá sa im v praxi s deťmi viac osvedčila.
Postup by však mal závisieť predovšetkým od potrieb dieťaťa. Hlavne úzkostnejšie, senzitívnejšie deti a deti, ktoré neboli zvyknuté zostávať dlhší čas bez rodičov, si zvyčajne vyžadujú postupnú adaptáciu. Táto sa môže zvoliť aj v prípade, ak je zjavné, že pokus o rýchlu adaptáciu je pre dieťa príliš náročný.
Plač dieťaťa je prirodzený
Práve plač dieťaťa vyvoláva vo väčšine rodičov tie silné emócie. Treba si však uvedomiť, že plač je pri separácii úplne prirodzený. S odlúčením sa za normálnych okolností vždy spája smútok, ľútosť či dokonca strach. Podobne prežívame lúčenia a straty aj my dospelí.
Dieťatko si na novú situáciu potrebuje zvyknúť, často jej nerozumie, prichádza do nového prostredia, s ktorým sa potrebuje zoznámiť. Postupne zistí, že rodičia sa po neho vždy vrátia, že v novom prostredí mu nič nehrozí, prvotná neistota sa vytratí a spolu s ňou zmizne aj plač.
Plač pri príchode do škôlky a pri lúčení sa s rodičom je normálny niekoľko týždňov, dokonca i mesiacov. Mnohé deti prežívajú túto situáciu ťažko počas celého obdobia návštevy materskej školy. Napriek tomu, že sa postupne tešia na kamarátov a nové zážitky, od rodičov odísť jednoducho nechcú. Pokiaľ sa však dieťatko pri hre rýchlo upokojí a nasledujúci priebeh dňa zvláda s radosťou, možno takéto správanie považovať za normálne.
Samozrejme, počas prvých dní, či dokonca týždňov sa môže plač objavovať častejšie. Zväčša sa tak deje v situáciách zmeny (napr. deti sa presúvajú z herničky von alebo do kúpeľne), ale aj pri činnostiach, ktoré dieťa nechce robiť (napr. jedlo, spánok). V samých začiatkoch sa však plač môže objaviť aj spontánne, bez zjavnej príčiny. Dieťa sa na chvíľu pohrúži do hry, vyzerá byť pokojné, ale krátko na to zaujatie pominie a ono si spomenie na rodičov. Vzápätí sa rozplače. Všetky tieto reakcie sú úplne normálne a prirodzené.
Problém nastáva, ak dieťatko usedavo a vytrvalo plače počas celého dňa alebo v prípade, ak je jeho plač neprimerane intenzívny až záchvatovitý. V takomto prípade je zvyčajne vhodnejšie jeho pobyt v materskej škole prerušiť a pokúsiť sa o to na druhý deň.
Náš tip: Buďte aktívni a konzultujte priebeh adaptácie dieťaťa s personálom škôlky. Pýtajte sa na ich názory a rady. Dieťaťu môžete mnohé situácie uľahčiť.
Kedy je dieťa pripravené na nástup do škôlky?
Pripravenosť dieťaťa na odlúčenie a pobyt v kolektíve je ďalšou otázkou, ktorá vyvoláva v mnohých rodičoch pochybnosti. Zvyčajne sa obdobie nástupu do materskej školy spája s tretím rokom života dieťaťa. V tomto veku je už drvivá väčšina detí na túto zmenu pripravených a dokážu ju zvládnuť bez zásadných ťažkostí. Ak má rodič napriek tomu pochybnosti, mal by posúdenie zveriť do rúk odborníka.
V správaní dieťaťa však možno rozpoznať isté prvky naznačujúce jeho pripravenosť na nástup do materskej školy. Dieťa je rado medzi deťmi, všíma si ich na ulici, venuje im pozornosť, vyhľadáva ich. Zvládne pobyt bez matky u príbuzných, dokáže sa aspoň z časti samo najesť a pomáha pri obliekaní a vyzliekaní.
Nezrelé na odlúčenie bývajú častejšie deti, ktoré v predchádzajúcom období zažili nejakú traumu (napr. rozvod rodičov, násilné odlúčenie od matky) alebo deti celkovo zaostávajúce vo vývine (napr. kvôli chorobe).
