Zľavy až do 50% na detský nábytok.

Prečo sú deti agresívne?

Agresívne dieťa

Na Jurka sa učiteľky v škôlke neustále sťažujú. Opakovane bije iné deti. Ak mu nechcú požičať hračku alebo robia čokoľvek, čo sa jemu nepáči, kričí, udiera ich a kope. Niekedy len tak z ničoho nič behá po triede a strká do ostatných. Naposledy dokonca pohrýzol učiteľku, keď ho nechcela pustiť za ostatnými na detské ihrisko. Jurkovi rodičia sú z jeho správania zúfalí, nedokážu si ho vysvetliť. Rodičia ostatných detí žiadajú chlapca úplne vylúčiť z kolektívu…

Na zvýšený nepokoj a agresivitu u detí sa okrem učiteľov sťažujú i rodičia. Zatiaľ čo predškoláci sa kopú, bijú a hryzú, u starších detí a tínedžerov už agresia často prechádza do premyslených a plánovaných činov, ktoré, ak sa opakujú , nazývame šikanovaním.

Zvýšená agresivita môže byť prejavom toho, že vo vývine dieťaťa niečo nie je v poriadku. Kde až siahajú jej príčiny a prečo sú deti v súčasnosti agresívnejšie ako predchádzajúce generácie?

Agresia a násilie

Skôr ako začneme hľadať zdroje nevhodného správania našich malých útočníkov, vysvetlime si rozdiel medzi agresiou a násilím.

Človek je prirodzene agresívny a agresivita ako vlastnosť je do istej miery prípustná, či dokonca žiaduca. Ak by sme ju nemali, jednoducho by sme na tejto planéte neprežili.

Oproti tomu násilie je úmyselný, vopred naplánovaný čin, ktorého cieľom je druhému ublížiť. Odborníci tvrdia, že deti do šiestich rokov nedokážu byť násilné, pokiaľ nepáchal niekto násilie na nich alebo neboli opakovane svedkami násilného správania.

U predškolákov teda spravidla nehovoríme o násilnom, ale o agresívnom správaní. Prečo sa ale v súčasnosti vyskytuje oveľa častejšie ako v minulosti? Korene zvýšenej detskej agresivity siahajú hlbšie ako by ste si možno mysleli.

Agresia u detí
Agresie a násilia je vo svete čoraz viac.

Korene a príčiny detskej agresivity

Zvýšená agresivita u detí zvyčajne nevzniká na základe jednej jedinej príčiny, ale ako dôsledok kombinácie rôznych faktorov. Najčastejšie ide o niektoré z nasledujúcich príčin.

Faktory vnútromaternicového vývinu

Je dobre známe, že nevhodné správanie matky počas tehotenstva môže viesť k narušeniu vývinu plodu. Najhlbšie korene hyperkinetickej poruchy, hyperaktivity či ADHD siahajú práve do prenatálneho vývinu. Všetky tieto vývinové poruchy môžu súvisieť s agresívnymi prejavmi v správaní. Čo by teda podľa odborníkov budúca matka mala a nemala robiť, aby zvýšila pravdepodobnosť zdravého vývinu svojho dieťatka?

Samozrejmosťou je obmedzenie zlozvykov ako fajčenie, užívanie alkoholu či dokonca drog. Známe sú však aj výskumy, podľa ktorých by tehotná žena nemala jesť napríklad huby, či morské plody. Obsahujú totiž vysoké množstvo toxínov, ktoré ak matkin organizmus nedokáže odbúrať, môžu plodu uškodiť.

Škodlivý je napríklad aj nadmerný stres a psychické vypätie matky počas tehotenstva. Viac ako dôležité je, aby sa budúca matka so svojim nenarodeným dieťatko veľa rozprávala, prihovárala sa mu, prípadne mu spievala. Podľa odborníkov totiž už v 29. týždni tehotenstva vzniká vedomie a pamäť. Prenatálne zážitky môžu teda významne ovplyvniť ďalší vývin dieťatka.

Narušenie pocitu bezpečia

Obdobie raného detstva je rozhodujúce pre vytvorenie pocitu bazálneho bezpečia u dieťaťa. Bazálne bezpečie vyjadruje, že dieťa je pripravené vnímať svet ako bezpečné miesto. V dôsledku toho sa nepotrebuje nadmerne chrániť ostražitosťou, neustálym nabudením, či dokonca agresívnym správaním.

Pocit základného bezpečia vychádza z bezpečného vzťahu matka – dieťa, prípadne vzťahu medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa oň denne stará. Ak je to len trochu možné, minimálne do 18tich mesiacov by to mala byť práve biologická matka dieťaťa. Dôležité pritom je, aby matka citlivo vnímala potreby svojho dieťaťa a snažila sa ich dôsledne napĺňať.

Dieťatko sa potrebuje naučiť, že matka je tu, nikam neodíde a vždy, keď ju bude potrebovať, príde. Takýmto spôsobom sa medzi mamičkou a bábätkom vytvára bezpečná vzťahová väzba, ktorá je najlepším základom pre jeho ďalší zdravý vývin.

Z tohto dôvodu sa napríklad neodporúča nechávať deti vyplakať. Dieťa plače, pretože potrebuje mamu. Ak bude jeho potreba naplnená, presvedčí sa, že jeho vzťah s mamou je stabilný a bezpečný, že mama je tu, keď ju potrebuje.

V rámci takzvanej vzťahovej výchovy sa tiež zdôrazňuje význam prvého kontaktu koža na kožu bezprostredne po pôrode, dojčenia, nosenia či spoločného spania. Všetko sú to prostriedky k okamžitému napĺňaniu potrieb dieťatka a vytváraniu pocitu bezpečia.

Výchova bez limitov

V rámci moderných výchovných prístupov je stále populárnejšia takzvaná liberálna výchova. Je postavená na presvedčení, že dieťa je potrebné nechať uplatňovať jeho vnútorný potenciál. Takýto výchovný prístup však nezohľadňuje nároky, ktoré na deti kladie spoločnosť.

Dieťa, ktoré vyrastá, bez hraníc a limitov, zažíva po príchode do školského zariadenia sociálny šok. Zrazu sú tu požiadavky, ktoré musí naplniť, hranice, za ktoré nesmie zájsť a okrem toho sa od neho vyžaduje rešpekt voči druhým. Nerozumie tomu, cíti sa stratené, frustrované a snaží sa brániť ako vie, agresiou.

Limity nie sú pre dieťa len obmedzením. Dávajú mu súčasne aj pocit bezpečia a istoty. Chránia ho, pretože predstavujú hranicu, za ktorú sa nezachádza. Preto by limity mali byť jednotné a stále.

Agresia u detí
Na agresiu u detí má veľký vplyv výchova.

Negatívne vzory

Súčasná generácia sa s násilím a agresivitou stretáva oveľa častejšie ako naši rodičia a starí rodičia. Deti pozerajú televíziu, videá na YouTube, hrajú počítačové hry… všade je násilie.

Ukazujeme im, že takéto správanie je normálne a prirodzené a potom od nich žiadame, aby to sami nerobili. Učenie podľa vzoru je pritom jedným zo základných spôsobov, akým si deti osvojujú nové formy správania.

Pasívne trávenie voľného času

Ako sme spomínali vyššie, agresia je človeku úplne prirodzená. Našim cieľom by teda nemalo byť ju zlikvidovať, pretože to sa nám zaručene nepodarí, ale kultivovať a usmerňovať. Najobľúbenejšou formou kultivovanej agresie je šport.

Koľko detí však dnes športuje? Mládež sedí pri počítačoch, pred televízormi alebo s tabletmi či mobilmi v ruke. Deti majú vo všeobecnosti málo pohybu a tak aj priestoru pre uvoľnenie energie. Nahromadené vnútorné napätie potom vedie k ventilácii cez agresívne správanie.

Ďalšie príčiny zvýšenej agresivity u detí

Vymenovali sme základné príčiny, z ktorých v súčasnosti vyrastá zvýšená detská agresivita.

Agresívne správanie však môže vyplývať aj zo špecifických problémov, ktoré dieťa práve zažíva vo svojom najbližšom sociálnom okolí. Medzi najčastejšie patrí:

  • Problémy v partnerskom vzťahu rodičov, rodičovské hádky, príp. násilie medzi rodičmi
  • Rozvod rodičov
  • Alkoholizmus niektorého z rodičov
  • Psychické alebo fyzické týranie dieťaťa
  • Zanedbávanie dieťaťa
  • Zneužívanie dieťaťa
  • Šikanovanie dieťaťa
  • Sociálna izolácia dieťaťa – dieťa nemá kamarátov, má pocit, že ho nikto nemá rád
  • Zlyhávanie dieťaťa – v škole, v športe, v mimoškolských aktivitách
  • Depresia u dieťaťa