Vianoce na materský spôsob… alebo Ako sa pod stromčekom nezblázniť

svet podľa mamy

Niekedy veci nevyjdú tak ako ste si ich predstavovali. Niekedy sú úplne iné, ale… oveľa lepšie.

Toto ponaučenie asi malo prísť nakoniec. Nazvime to teda heslom všetkých mojich posledných Vianoc, tých materských.

Viete ako sa hovorí, že dieťa môže byť tým najkrajším darčekom pod vianočný stromček. Náš syn bol. Narodil sa pár dní pred Vianocami. Z pôrodnice sme teda zaparkovali rovno k štedrovečernému stolu. Také jednoduché to, samozrejme, nebolo…

Bola som statočná tehotná a naivná budúca matka. Pred odchodom do pôrodnice som poupratovala celý byt, ozdobila stromček, urobila výzdobu, dokonca som si nakúpila suroviny, aby som niekedy medzi pôrodom a rozbaľovaním darčekov ešte stihla obaliť kapra a upiecť nejaký ten koláčik.

Všetko bolo tip-top a ja som spokojne opúšťala svoje vianočné hniezdočko, aby som sa do neho vrátila s novým členom rodiny. Hneď ako som porodila a ako-tak rozchodila ranu po skalpeli, poslali ma aj s mojim uplakaným uzlíčkom radosti domov, vraj oslavovať najkrajšie sviatky v kruhu rodiny. Žiaden kruh sa ale nekonal.

Vo svojej naivnej statočnosti som ešte pred pôrodom odmietla každú pomocnú ruku, ktorá sa mi ponúkala. Nič hrozné ma predsa nečaká, veď stromček je ozdobený, kapor v mrazničke… pomedzi kojenie a uspávanie to nejako zvládnem.

Aj som zvládla… Miestami so slzami v očiach, miestami so zaťatými zubami, prešpikovaná popôrodnou hormonálnou búrkou v polohe poloskrčmo (kvôli reznej rane na bruchu) som pomedzi kojenie a uspávanie upiekla tri koláče a pripravila večeru. Dokonca aj ten šalát sa mi podaril a všetko vyzeralo na dokonalý Štedrý večer.

Na večeru prišla len manželova mama. Okolo pol siedmej sme zasadli k nádherne prestretému stolu. V kuchyni to rozvoniavalo a náš vianočný darček spokojne spinkal v postieľke. Až kým neprišiel jeho čas… Bolo to niekedy medzi oblátkou a kapustnicou (ktorú som kvôli dojčeniu nemohla jesť), keď spustil srdcervúci koncert s jasným cieľom… okamžite nakŕmiť! Vykonala som, ale plač neutíchal.

Keď konečne zaspal a ja som sa vrátila k večeri, bolo už takmer pol desiatej. Manžel s mamou sedeli pri televízore a nedočkavo pozerali na hŕbu darčekov pod stromčekom. A tak sme sa hladní pustili do ich rozbaľovania…

Všetko bolo hore nohami. Otvorili sme si darčeky, vyprevadili sme manželovu mamu a zjedli sme studenú večeru. Žiadna sviatočná idylka. Ale boli to nezabudnuteľné Vianoce. Dnes viem, že jedny z najkrajších v mojom živote.

Ako sa teda pod stromčekom nezblázniť? Jednoducho… Nebláznite! Nič nemusí byť tak ako si to predstavujete a predsa to môže byť dokonalé. Svojim spôsobom.

 

Martina
Martina bola naša prvá redaktorka, ktorá napísala veľa hodnotných článkov. Je mamou a profesionálne sa venuje psychológii.