Vzťahová výchova alebo ak chcete Attachment Parenting v posledných rokoch doslova hýbe rodičovským svetom.
Stredobodom tohto staro - nového výchovného modelu je vybudovanie zdravej, tzv. bezpečnej vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom. Skutočne pritom nejde o nijakú novinku. Popularizáciu vzťahovej výchovy môžeme nazvať skôr návratom k tradíciám odetým v modernom šate.
Vzťahová výchova priamo kontruje výchovným metódam zaužívaným v predchádzajúcich generáciách. Možno ste sa aj vy stretli s názorom, že dieťa je potrebné nechať vyplakať, naučiť ho pravidelnému režimu kŕmenia a spánku alebo, že bábätká sa nosením na rukách rozmaznávajú. Tieto odporúčania nemajú vo vzťahovej výchove miesto.
Prioritný je vzťah matka – dieťa, ktorý sa buduje na stálosti a spoľahlivosti napĺňania potrieb. Takýto vzťah prináša dieťaťu pocit bezpečia a je najlepšou predispozíciou pre zdravý psychický vývin.
Z teórie vzťahovej väzby a vzťahovej výchovy
Vzťahová výchova je teda prístup alebo model zameraný na budovanie bezpečnej vzťahovej väzby medzi dieťaťom a matkou, prípadne inou osobou, ktorá sa o dieťa pravidelne stará.
Dieťa prichádza na tento svet geneticky naprogramované naviazať sa na blízku osobu. Rodí sa slabé, odkázané na ochranu a starostlivosť iných. Vzťahová väzba na blízku dospelú osobu – ideálne na matku, ktorá napĺňa jeho potreby, mu dáva pocit istoty a bezpečia.
Deti, ktoré si vytvoria tento vnútorný pocit bezpečia v ranom detstve, sú nastavené aj v budúcnosti vnímať svet ako bezpečné miesto. Sú psychicky odolnejšie, pripravené vyjadrovať svoje potreby, a emócie a tak menej zraniteľné psychickými poruchami.
Vo všeobecnosti dokážu úspešnejšie fungovať v interpersonálnych vzťahoch. Bezpečná vzťahová väzba je dôležitým predpokladom zdravého psychického vývinu.
"Dosť dobrá" matka
Aká by teda mala byť matka, ako by sa mala správať a ako by mala reagovať, aby si s dieťaťom vytvorila bezpečnú vzťahovú väzbu?
Dieťa do jedného roka potrebuje jednu matku, respektíve jednu osobu, ktorá mu zabezpečuje pravidelnú starostlivosť. Potrebuje, aby táto osoba bola väčšinou prítomná alebo aby prišla keď ju plačom volá.
Preto nie je vhodné, aby tak malé dieťa malo na časť dňa pestúnku alebo aby sa v starostlivosti striedali viacerí rodinní príslušníci. Je, samozrejme, úplne prirodzené, ak ho z času na čas postráži otecko alebo starí rodičia. Väčšinu starostlivosti by však mal zabezpečovať jeden a ten istý človek, ideálne matka.
Dieťa potrebuje spoľahlivú matku. Potrebuje sa naučiť, že nech sa deje čokoľvek, matka príde a postará sa.
Spoľahlivosť v blízkej vzťahovej osobe mu prináša pocit bezpečia a istoty. Z tohto dôvodu nie je vhodné nechávať deti vyplakať.
Dieťa plače, pretože cíti nejaký druh nepohodlia. Je hladné, unavené, nespokojné, potrebuje prebaliť alebo len vziať na ruky či pohladiť. Takto malé deti neplačú preto, aby dospelým manipulovali alebo vydierali ho. Plač je jediný spôsob, ako dokážu komunikovať svoje potreby.
Dieťa potrebuje, aby bola matka prítomná. Teraz nemáme na mysli fyzickú prítomnosť, o ktorej sme už hovorili vyššie. Ide skôr o psychickú zúčastnenosť, orientáciu na dieťa a na jeho potreby. Matka musí byť nastavená reagovať na plač dieťaťa, musí vedieť, čo dieťa potrebuje a musí mu to dať. Dieťa ešte nedokáže odložiť svoje potreby. Ak niečo potrebuje, potrebuje to hneď. Úlohou matky je jeho potrebu správne identifikovať a v krátkom čase naplniť.
Dieťa potrebuje láskavú a jemnocitnú matku. Matku, ktorá reaguje empaticky a nežne. V tomto smere je nesmierne dôležitý aj fyzický kontakt, ktorý prináša dieťaťu okamžitý pocit bezpečia a istoty.
Deti sa nosením nerozmaznávajú. Práve naopak. Deti potrebujú cítiť teplo matkinho tela, počuť jej dych a tlkot srdca. Potrebujú privinúť, pohladiť popestovať.
Náš tip: Prečítajte si vtipný článok o tom, ako sa naša redaktorka stala "dosť dobrou matkou". Viac čítajte TU.
Dieťa potrebuje "dosť dobrú matku". Nie dokonalú mamu, ktorá všetko robí perfektne, vždy a načas. Na sto percent to nedá nik.
Dieťa potrebuje, aby matka bola väčšinou prítomná, spoľahlivá a pripravená napĺňať jeho potreby. To, že ho z času na čas nechá osamote s babičkou, je v poriadku. Dieťa s bezpečnou vzťahovou väzbou vie, že mama sa vždy vráti, pretože má v nej istotu.
Hlavné piliere vzťahovej výchovy
Americký pediater William Sears definuje vo svojej knihe Attachment Parenting šesť základných pilierov, na ktorých podľa jeho teórie stojí vzťahová výchova.
Je dôležité si uvedomiť, že ide skôr o odporúčania, akési nitky, pomocou ktorých sa ten dôležitý bezpečný vzťah dieťa – matka pradie o niečo ľahšie. Bolo by však naivné si myslieť, že nesplneným ktoréhokoľvek z týchto predpokladov sa bezpečie vzťahu narúša.
Oveľa dôležitejšie ako zameriavať sa na pravidlá je zameriavať sa na dieťa, snažiť sa mu porozumieť, vzájomne sa na seba naladiť a hľadať spoločnú spokojnosť v láskyplnom vzťahu.
Nech vám preto tieto základné princípy vzťahovej výchovy slúžia len ako námet pre hľadanie tej správnej cesty.
1. Vytvorenie väzby bezprostredne po pôrode
Prvé okamihy po pôrode sú veľmi citlivé na budovanie vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom. Obaja sú na seba biologicky i psychicky naladení, pretože ešte pred pár minútami boli jedným telom.
Dieťatko je pripravené spočinúť v matkinej náruči, kde sa cíti bezpečne, pretože podnety ako jej dych či tlkot srdca sú mu dôverne známe. Mamička je orientovaná výlučne na svoje dieťa a na napĺňanie jeho potrieb.
Na týchto predpokladoch je postavený tzv. bonding, kontakt koža na kožu bezprostredne po pôrode. Ak to však mamičke z akéhokoľvek dôvodu nie je umožnené, netreba zúfať. Nikdy nie je neskoro.
2. Dojčenie na požiadanie
Tu sa vzťahová výchova na míle vzďaľuje od odporúčaní, ktoré kážu kŕmiť dieťatko podľa nejakého umelo nastaveného režimu.
Dojčenie na požiadanie znamená dojčiť dieťatko koľko chce a kedy chce. Znamená to napĺňať jeho základnú potrebu citlivo a bezprostredne, čo mu dáva pocit istoty a bezpečia.
Dojčenie na požiadanie sa tiež ukazuje ako výhodné z hľadiska udržania primeranej laktácie. Mamička a dieťatko sa na seba (v ideálnom prípade) postupne vyladia natoľko, že produkcia mliečka sa flexibilne prispôsobí potrebám dieťaťa.
3. Nosenie dieťaťa
Vzťahová výchova odporúča deti nosiť. Nosením bábätko nerozmaznáte.
Odborníci dokonca tvrdia, že dieťa do jedného roka nie je možné rozmaznať. Ak vaše dieťatko plače, pretože chce ísť na ruky a chce sa nosiť, tešte sa z toho. Znamená to, že vám signalizuje svoju potrebu, pretože sa spolieha, že ju naplníte.
Nosenie v baby šatke alebo v ergonomickom nosiči má, pravdaže, aj svoje praktické výhody. Dieťatko je v blízkosti matky, cíti jej teplo, počuje dych a tlkot srdca, čo ho prirodzene upokojuje. Mamička má pritom možnosť voľného pohybu.
4. Spoločné spanie
Spoločné spanie vidia odborníci na vzťahovú výchovu ako ďalší prostriedok umožňujúci bezprostredné napĺňanie potrieb.
Mnohé bábätká pri prebudení sa pociťujú strach a neistotu. Blízkosť matkinho tela, jej teplo a dych ich okamžite upokojí. Faktom je, že väčšina detičiek spí v blízkosti matky oveľa pokojnejšie.
Ďalšou výhodou je komfortné nočné dojčenie, pri ktorom nemusí mamička s bábätkom ani vyjsť z postele. Obaja sa spravidla oveľa výdatnejšie vyspia.
5. Dieťa má na plač dôvod
Dieťa nie je vhodné nechávať vyplakať!
Spomínali sme to vyššie a spomíname to opäť, pretože je to v kontexte budovania bezpečnej vzťahovej väzby veľmi dôležité. Bábätko plačom signalizuje svoje potreby.
Nikdy neplače bez dôvodu.
Hoci vám sa môže zdať, že by malo byť spokojné, pretože je prebalené, nakŕmené a vyspinkané, ono má na plač dôvod. Možno len túži po mamičkinej náruči, jej hlase alebo pohladení.
Dajte mu to, čo potrebuje. Nenechávajte dieťa vyplakať len preto, aby ste ho naučili zaspávať osamote. Vystavíte ho tým obrovskému stresu, ktorý otrasie jeho pocitom bezpečia a istoty.
6. Rovnováha
Ako sme už spomínali vyššie, matka nemusí byť dokonalá. V psychológii preto vznikol pojem "dosť dobrá matka".
Je to matka, ktorá väčšinu času funguje v nádhernej a citlivej symbióze so svojim bábätkom. No vždy sa to jednoducho nedá.
Je dokonca veľmi dôležité, aby napĺňanie potrieb bábätka bolo v rovnováhe s matkinými potrebami. Tie by v žiadnom prípade nemali byť opomínané, pretože len spokojná mamička môže urobiť spokojným svoje dieťa.
Ako sa hovorí, nemôžete dať svojim deťom to, čo sami nemáte.
