Filiálna terapia

Keď hra s rodičmi lieči: Základy filiálnej terapie

Hra je jednou z najdôležitejších potrieb dieťaťa. Prostredníctvom hry a cez hru sa dieťa učí, rozvíja a komunikuje. Do hry premieta svoje túžby, konflikty, traumy a skúsenosti a prostredníctvom hrových aktivít vyjadruje radosť, spokojnosť, ale aj napätie či vnútorný nepokoj. Práve tento komunikačný aspekt detskej hry využíva filiálna terapia, ktorú môže so svojim dieťaťom realizovať v pohodlí domova každý rodič.

 

Čo je filiálna terapia

Filiálna terapia je zvláštny kontakt rodiča a dieťaťa založený na princípoch terapie hrou. Jej cieľom je prostredníctvom pravidelných hrových polhodiniek rozvíjať vzťah rodič – dieťa, podporovať rozvoj a uplatňovanie rodičovských zručností a vyvolať pozitívne zmeny v správaní a prežívaní dieťaťa.

Rodič ponúkne dieťaťu určený repertoár hračiek a svoju prítomnosť. Pre dieťa sa hra stáva prostriedkom komunikácie a sebavyjadrenia. Dochádza pri nej k odreagovaniu a k zmierneniu emočného napätia. Súčasne je dieťaťu venovaná plne sústredená pozornosť rodiča, čo podporuje pocit prijatia, ich vzájomný vzťah a vyjasnenie prípadných nedorozumení.

 

Pre koho má filiálna terapia význam

Filiálna terapia je určená deťom od 3 do 10-12 rokov. Svoje uplatnenie má všade tam, kde je akýmkoľvek spôsobom narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom, ak dochádza k častým konfliktom, ale aj u detí s poruchami správania, vzťahovými či emočnými problémami.

Filiálna terapia je prínosná i pre rodičov. Je účinným prostriedkom rozvoja rodičovských zručností ako je aktívne počúvanie, zadávanie hraníc či identifikovanie prežívania a potrieb dieťaťa. Rodič sa učí sústrediť pozornosť na svoje dieťa, vníma ho a vytvára mu bezpečné prostredie, v ktorom sa môže rozvíjať a rásť. Tieto zručnosti spočiatku uplatňuje len v rámci hrových polhodiniek, ale neskôr ich prenáša aj do bežného života s dieťaťom.

 

Filiálna terapia

 

Realizácia filiálnej terapie: Čo budete potrebovať

Filiálna terapia nie je len obyčajná hra rodiča s dieťaťom. Ide o špecificky organizovaný čas, ktorý má svoje pravidlá a zásady. Jedným zo základných princípov je presne stanovený repertoár hračiek.

Hračky majú vo filiálnej terapii symbolický význam, oslovujú psychiku dieťaťa. Dieťa do nich premieta svoje prežívanie. Rovnaký repertoár hračiek by mal byť dostupný pre chlapcov i pre dievčatá. Hračky nemusia byť nové či luxusné. Dôležitý je ich význam a účelnosť.

 

K realizácii filiálnej terapie budete potrebovať:

bábiku, kojeneckú fľašu, nočník pre bábiku, záchod pre bábiku, domček pre bábiky so zariadením, rodinu malých bábik, domáce a divé zvieratká, draka alebo hada, rodinu zvieratiek (napr. veľké a malé žirafy­), drevené kocky, lekársky kufrík, plastových vojačikov, autíčka, telefón, pištoľ a náboje, farbičky a papiere na kreslenie, plastelínu, maňušky, boxovacie vrece

Dôležité: Hračky sú určené výlučne na realizáciu hrových polhodiniek s dieťaťom. Výborné je, ak nepochádzajú z jeho detskej izby a dieťa k nim za iných okolností nemá prístup. Hrá sa s nimi iba počas hrových polhodiniek. Dieťa si po hre nikdy nijakú z hračiek neodnáša. Veľmi dôležité však je, aby všetky tieto hračky malo k dispozícii počas každej hrovej polhodinky. Nijaká z hračiek nesmie chýbať. Posilňuje to jeho pocit istoty a bezpečia.

 

Tip: Hračky by mali mať skôr menšie rozmery, aby sa zmestili do jednej škatule (samozrejme s výnimkou boxovacieho vreca a domčeka pre bábiky).

 

Podmienky realizácie filiálnej terapie:

Ako sme už spomínali vyššie, filiálna terapia má svoje presne stanovené pravidlá. Hoci ide o prirodzený kontakt dieťaťa a rodiča, z hľadiska účinnosti prístupu je ich dodržiavanie veľmi dôležité. Hra totiž musí prebiehať za nemenných podmienok, ktoré prinášajú dieťaťu pocit bezpečia.

 

  • Stretnutie rodiča a dieťaťa pri hre by malo trvať vždy rovnaký čas, spravidla je to 30 minút. Dodržiavanie časových hraníc je veľmi dôležité.
  • Hrová polhodinka by mala vždy začínať v rovnakom čase počas dňa, napr. o 18tej večer.
  • Hrová polhodinka by ideálne mala prebiehať denne. Ak to nie je možné, snažte sa k tejto frekvencii čo najviac priblížiť. Vždy však povedzte dieťaťu jasné pravidlá (ako často sa budete hrať) a neporušujte ich.
  • Dieťa vždy pred hrou oboznámte s časovým plánom. Päť minút pred koncom hry ho upozornite, že zakrátko sa váš čas skončí.
  • Hra musí byť jasne zadefinovaná aj priestorovo. Miesto na hranie by malo mať svoje jednoznačné hranice, napr. detská izba, koberec, deka a pod., na ktoré je dieťa na začiatku upozornené.
  • Rodič dieťaťu nedovoľuje zachádzať za stanovené časové a priestorové hranice.
  • Dieťa po skončení hry všetky hračky odloží do škatule. Rodič mu nedovolí žiadnu z hračiek vziať so sebou. Zároveň mu však pripomenie, že všetky hračky ho v škatuli počkajú do najbližšieho stretnutia.

 

Filiálna terapia hra s deťmi

 

Správanie rodiča počas hrovej polhodinky

Rodič je vo filiálnej terapii takpovediac sprievodcom dieťaťa. Pôsobí ako terapeut a jeho prítomnosť a prístup sú minimálne rovnako dôležité ako ponúkané hračky. Ako by sa teda mal rodič v hre s dieťaťom správať?

  • Rodič sa 30 minút venuje len a len svojmu dieťaťu. Dôležité je absolútne nerušené prostredie a plná sústredená pozornosť rodiča na dieťa a na hru.
  • V hre sa rodič necháva viesť dieťaťom. Dieťa určuje ako a s čím sa budú hrať, vytvára scenár a vyberá hračky. Rodič akceptuje hru a svoju úlohu v nej. Vhodné je, aby dieťa hneď na začiatku informoval, že sa budú hrať tak ako chce ono. Nechá ho vybrať hračky a čaká na svoje úlohy, prípadne si pýta pokyny. Týmto spôsobom vytvára pre dieťa otvorený priestor, do ktorého môže premietať svoje psychické obsahy. Nelimituje ho.
  • Rodič dieťa nikdy nekritizuje, nehodnotí, nepoučuje ho, ako sa má hrať. Rovnako sa dieťaťa nepýta, čo robí alebo čo predstavuje jeho hra.
  • Veľmi dôležitým prvkom filiálnej terapie je tzv. komentovanie. Znamená to, že rodič popisuje správanie dieťaťa počas hry. Dáva mu tým najavo svoju pozornosť a zúčastnenosť. Dôležité je, aby sa komentovanie vzťahovalo len k tomu, čo rodič naozaj vidí. Rodič si nedomýšľa a neprisudzuje svoje významy k správaniu dieťaťa. Ak napr. dieťa vezme do ruky telefón, rodič povie: „Vzal si telefón.“ nie „Ideš niekomu zavolať.“ Necháva tým priestor pre projekciu dieťaťa.
  • Ďalším prostriedkom, ktorý rodič využíva v rámci filiálnej terapie je reflektovanie emócií dieťaťa. Rodič môže povedať napr. „Máš radosť, že sa ti podarilo postaviť ohradu.“ Otvára tým dieťaťu cestu k vlastnému prežívaniu, učí ho vnímať emócie a dáva mu najavo svoju zúčastnenosť na jeho emočnom prežívaní. Emócie sa však vo filiálnej terapii nikdy nesnažíme regulovať, usmerňovať alebo potláčať. Rodič by mal emócie jednoducho reflektovať a nechať odznieť. Vyjadrenie ako „Nehnevaj sa!“ je nevhodné. Dieťa sa naučí, že za svoje emócie sa nemusí hanbiť a každé prežívanie je vhodné a prípustné, vrátane hnevu, zlosti či smútku.
  • Dieťaťu pri hre nie je poskytovaná absolútna sloboda. Ďalším dôležitým prvkom sú teda jasné hranice, ktoré sa dieťa učí rešpektovať a ktoré sa súčasne stávajú prostriedkom bezpečia. Hranice zadáva rodič. Jednoznačne ohraničený je napríklad priestor a čas pre hru. Hranicu je však potrebné zadať aj v prípade, že dieťa ubližuje sebe, rodičovi alebo ničí hračky. Rodič reaguje pokojne, ale dôrazne. Ak dieťa napríklad dupe po hračke, rodič povie: „Hračka nie je na dupanie. Dupať môžeš po koberci.“ Dôležité je vždy súčasne so zadaním hranice ponúknuť dieťaťu náhradný objekt, ne ktorom môže vykonávať želanú činnosť, napr. „Bábikine nohy nie sú na trhanie. Trhať môžeš papier.“ V prípade, že dieťa rodiča neposlúchne, môže pristúpiť k tzv. dvojitému ohraničeniu: Chytí dieťa za ruku, nadviaže s ním očný kontakt a hranicu zopakuje. Dieťa sa vo filiálnej terapii učí, že vždy existujú isté hranice, ktoré musí rešpektovať.

 

Pačil sa Vám článok ? Zdieľajte ho s priateľmi