Oidipov komplex

Oidipov komplex – naozaj existuje

Ako náhle sa otecko vráti z práce, Šimonko prestáva poslúchať. Po celý deň milé, usmievavé chlapča sa zrazu mení na malého, drsného bojovníka. Kričí, dupe, skáče dospelým do reči, vrieska, občas dokonca otca bije či kope. Ešte donedávna nerozluční priatelia sa zrazu nevedia vystáť. Šimonko chce všetok čas tráviť s mamou. Ona ho musí kúpať, ísť s ním na prechádzku, chcel by, aby s ním hrala aj futbal. Šimonkova mama tomu nerozumie. Počas celého dňa s ním predsa nijaký problém nie je. Obviňuje manžela, že nemá na syna dobrý vplyv. Nedokáže s ním vychádzať, neustále ho trestá, dokonca s ním možno ani nemá dobrý vzťah. Otec je bezradný.

Takéto a podobné scenáre sa vo väčšine rodín odohrávajú niekedy medzi 4. a 6. rokom života dieťaťa. Niektoré deti bojujú s rodičom rovnakého pohlavia intenzívne a otvorene, u iných prebehne toto obdobie o niečo pokojnejšie, viac skryte. Podľa pravdepodobne najznámejšieho psychológa a psychiatra všetkých čias, Sigmunda Freuda, si však prejdú obdobím, ktoré nazval Oidipov komplex, všetky deti.

 

Oidipov a Elektrin komplex

Oidipov komplex dostal pomenovanie podľa mýtického Oidipa, ktorý zavraždil svojho otca – soka v láske a stal sa manželom svojej matky. Oidipus pritom netušil, že ide o jeho rodičov.

Autorom odborného termínu Oidipov komplex je známy psychológ, psychiater, otec tradičnej psychoanalýzy, Sigmund Freud. Podľa jeho teórie psychosexuálneho vývinu prechádza dieťa niekedy okolo štvrtého, piateho roku života obdobím, keď si začína vytvárať vzťah k rodičom na základe rozlíšenia ich pohlavia. Dieťa prežíva, samozrejme na nevedomej úrovni, erotický záujem o rodiča opačného pohlavia, pričom rodič rovnakého pohlavia sa stáva jeho sokom. Dieťa s ním bojuje o priazeň druhého rodiča.

Freud rozpracoval túto teóriu najmä u chlapcov, kde ju nazval Oidipovým komplexom. Podobnou fázou však prechádzajú aj dievčatá, keď sa objektom ich záujmu stáva otec a matku začínajú vnímať ako sokyňu. Tu sa požíva odborný termín Elektrin komplex.

Oidipov a Elektrin komplex nie sú ničím patologickým. Predstavujú normálne štádium vo vývine dieťaťa. Ak vývin prebieha normálne a prirodzene, dieťa postupne stratí erotický záujem o rodiča opačného pohlavia a identifikuje sa s rodičom rovnakého pohlavia, teda dcéra s matkou a syn s otcom.

 

Oidipov komplex

 

Ako sa Oidipov a Elektrin komplex prejavuje?

Ako sme už spomínali, Oidpov a Elektrin komplex prebieha niekedy medzi 3. a 5. rokom života dieťaťa. Typickým prejavom je najmä výrazná náklonnosť k rodičovi opačného pohlavia súčasne s odmietaním druhého rodiča.

Chlapci často vyhľadávajú prítomnosť matky, chcú s ňou tráviť čas, túžia, aby sa im venovala pri bežných činnostiach. Otca zjavne potláčajú do úzadia, môže sa vo vzťahu k nemu objaviť odmietanie poslušnosti, prípadne aj fyzické útoky. Takéto správanie je, samozrejme, situačne odvrátiteľné. To znamená, že otec zaiste dokáže syna zaujať spoločnou hrou alebo činnosťou. Z dlhodobého hľadiska však syn preferuje prítomnosť a účasť matky. Môže sa objaviť aj žiarlivosť, kedy dieťa neznesie prejavy fyzickej náklonnosti medzi rodičmi, snaží sa ich prekaziť alebo do nich vstupuje.

Deti pritom samé veľmi často vyhľadávajú blízky fyzický kontakt s rodičom opačného pohlavia. Chlapci sa radi túlia k mame, objímajú ju, bozkávajú, vyhľadávajú jej náruč. Typickým znakom je aj intenzívnejší záujem dieťaťa o nahotu. Deti si v tomto období spravidla začínajú všímať a uvedomovať rozdiely medzi ženským a mužským telom.

U dievčat prebieha toto obdobie veľmi podobne, pričom sa objavuje zvýšená náklonnosť vo vzťahu k otcovi a výraznejšie odmietanie matky. Príznaky sú spravidla o niečo menej nápadné, ale závisí to od temperamentu dieťaťa.

 

Ako zvládnuť toto obdobie s dieťaťom?

Ako sme už spomínali vyššie, ide o prirodzenú fázu vo vývine dieťaťa, ktorá si nevyžaduje nijaké zvláštne riešenia ani odbornú pomoc. Je však celkom prirodzené, že zmeny v správaní dieťaťa môžu v rodine spôsobiť nejeden konflikt. Máme pre vás preto niekoľko tipov, ako toto obdobie ustáť bez straty kontroly a rodičovského optimizmu.

  • Nežiarlite na seba. Je úplne normálne, že v živote dieťaťa sa vyskytujú obdobia, keď má k jednému rodičovi bližšie ako k druhému. Neznamená to, že má jedného z vás viac alebo menej rado. Je to vývinová záležitosť. Tiež to neznamená, že jeden z vás je lepším rodičom ako ten druhý.
  • Venujte sa dieťaťu. Napriek tomu, že vaše dieťa preferuje druhého rodiča, vy tu musíte byť pre neho. Nájdite si každý deň čas, aby ste sa mu venovali v spoločnej hre. Uvidíte, že si to obaja užijete.
  • Neútočte na seba. Nedovoľte, aby správanie dieťaťa medzi vami vyprovokovalo partnerské konflikty. Ani jeden z vás za súčasnú situáciu nemôže. Neobviňujte sa navzájom, ale hľadajte spôsoby ako to s dieťaťom zvládnuť.
  • Zostaňte jednotní. Dieťa jedného rodiča poslúcha a je vo vzťahu k nemu milé a priateľské, zatiaľ čo druhého odmieta a stavia sa do opozície. Takéto správanie prirodzene zvádza k rôznym výchovným postojom. Vy ste však dospelí a mali by ste zaujať spravodlivý, ale láskavý prístup za každých okolností. To znamená, že ak je syn neposlušný vo vzťahu k otcovi, hnevajú sa obaja rodičia. Ak syn urobí pekné a milé gesto vo vzťahu k mame, ocenia to opäť obaja.

 

Pačil sa Vám článok ? Zdieľajte ho s priateľmi